MLIEČNY BAR – príbeh živej legendy
Vôňa raňajšej kávy, hustého kakaa a karlovarského pečiva už o šiestej hodine ráno lákali do veľkej predajne na rohu námestia. Vzorne upravený obchod s veľkou svetelnou reklamou LAHÔDKY s ponukou všakovakých dobrôt z vlastnej výroby bol skutočne hodný svojho mena, ale aj napriek tomu mu v Hlohovci nikto nikdy nepovedal inak ako Mliečny bar. A to mu zostalo dodnes. Mliečne lahôdky na námestí v Hlohovci sú už bezmála šesťdesiat rokov pre našincov skutočným pojmom. Spolu s ďalšími legendárnymi prevádzkami – Kaviarňou, či Cukrárňou na námestí a Rybou v ulici Slovenského národného povstania vznikali v časoch budovania „socializmu s ľudskou tvárou“, čiže v dobe, ktorú zvykne časť staršej generácie nazývať zlatými časmi ako protiváhu k spoločnosti, v ktorej žijeme dnes. Pred rokom 1929, keď postavili súčasnú budovu mestského úradu, však generácia Fraštačanov z prelomu 19. a 20. storočia vnímala stavbu na rohu námestia a Novej ulice (dnes ul. M.R. Štefánika) ako úplne iný dom, než aký poznáme dnes. Bola to prízemná stavba s klasicisticky upraveným priečelím a s manzardovou strechou, kde mal svoj obchod s papierom Jakub Szold. V roku 1921 začal túto časť budovy prevádzkovať Ján Ernst ako kaviareň Corso. Príznačný názov pre podnik, okolo ktorého každú nedeľu Hlohovčania korzovali, prechádzali sa s rodinami, debatovali a stretávali sa tu so známymi. V roku 1926 zachvátil časť Hlohovej ulice veľký požiar, ktorý sa preniesol aj na strechu spomínanej kaviarne. Zdalo sa, že kaviareň má svoje dni zrátané, ale po rekonštrukcii, kedy majiteľ zhodil starú obhorenú strechu a nahradil ju novou, kaviareň znovu sprevádzkovali. Ernstova kaviarnička Corso – Korzo v niektorých nedeľných dňoch pre svoje výborné umiestnenie doslova praskala vo švíkoch, a to až do roku 1928, kedy sa rozhodlo mesto Hlohovec, obecnú budovu predať na stavbu nového okresného úradu. Ten postavila o rok neskôr firma Hlohovčana Alojza Hoffmana a prízemie úradu bolo rozdelené na menšie obchodné prevádzky. Na rohu mal svoj podnik aj naďalej Ján Ernst, vedľa bol obchod so strižným tovarom Izidora Haasa, potom nasledovalo hodinárstvo Bergmannovcov, ktoré neskôr prevádzkoval Adolf Jungleib. Obaja posledne menovaní židovskí podnikatelia sa stali obeťou holokaustu počas druhej svetovej vojny a po vojne tu istý čas na mieste ich obchodov fungovala prevádzka odevov Nehera a neskôr Odeva. V roku 1957 sa vtedajšie vedenie Okresného národného výboru v Hlohovci rozhodlo vytvoriť z malých obchodných prevádzok veľkú predajňu mliečnych lahôdok. Predajňu otvoril trnavský ZDROJ v dvojsmennej prevádzke ako Mliečny bar v roku 1958. Vedúcim predajne sa stal pán Bugala a jednou z prvých zamestnankýň bola pani Etela Dorníková. Tá spolu s Rozáliou Hlavátkovou vtlačili predajni jedinečnosť práve v ponúkanom sortimente výrobkov. Legendárne boli najmä pudingy, ovocné peny, čokolády so šľahačkou, ďalej zákusky, hlavne krémeše a obzvlášť vynikajúce boli šišky. Ľudia navštevovali predajňu aj pre výborné miešané šaláty a ruské vajcia. Delikatesné bolo raňajkové husté čokoládové kakao, ktoré sa varilo v 25 litrových hrncoch, ďalej káva a čaj. Ako spomína jedna z dlhoročných zamestnankýň mliečneho baru, od šiestej hodiny ráno sa v bare podávali raňajky. Veľa ľudí dochádzajúcich za prácou do Hlohovca a šoféri autobusov sa tu mohli naraňajkovať za 2 koruny a 10 halierov. V cene bolo kakao, káva, čaj a jemné karlovarské pečivo. Točená strojová smotanová zmrzlina stála 70 halierov. Mliečny bar bol otvorený do 19 tej hodiny večer a kým personál všetko poupratoval a pripravil si všetko na ráno, bolo neraz aj pol deviatej večer. V časoch hlbokej totality je zaujímavá skutočnosť, že mliečny bar, ako jeden z mála obchodov mal otvorené nielen v sobotu, ale aj v nedeľu. Riadenie mliečneho baru bolo v rukách viacerých vedúcich zamestnancov a ich zástupcov, pána Daloša, pani Solníkovej, Kovačikovej a pani Kobidovej. Po zmene politického režimu v októbri roku 1991 pokračoval mliečny bar pod hlavičkou Kopaj – Lahôdky, keď prevádzku viedol dlhoročný vedúci predajne pán Emil Kopaj. Keď mestské zastupiteľstvo v Hlohovci v máji roku 2016 schvaľovalo novú nájomnú zmluvu pre Lahôdky Rudolfa Čerňana, ktorý pokračuje v tradícii mliečnych lahôdok na tom istom mieste, kde bol mliečny bar, zaujal ma predmet tejto nájomnej zmluvy. V ňom sa vyslovene uvádzalo, že predmetom nájmu je prevádzka mliečny bar, hoci oficiálne sa tento objekt už roky takto nevolá. Vzápätí som ale pochopil. Legendy predsa neumierajú a mliečny bar zostane vždy pre Hlohovčanov jedinečným a nezabudnuteľným, aj keby v ňom jedného dňa začali predávať trebárs arabský kebab alebo taliansku pizzu.
Jozef Urminský ml.