Očami „pltníka“ – literárna reportáž o Hlohovci

 

V roku 1838 adresoval Ján Hollý, pôsobiaci v tom čase už v Maduniciach, list Martinovi Hamuljakovi s prosbou, aby vo svojom časopise Zora uverejnil jednu krátku oslavnú báseň na, ako píše autor listu, „znamenitého Slováka“, „Kterého veľké toľko ňe ľen doma; / Než aj po cudzích a skoro všech celéj / Európi končinách povestné / Jak spaňilá zora skví sa méno.“

Predchádzajúci úryvok spomínanej básne vzdáva úctu osobe, charizme a práci človeka, ktorého životné cesty dvakrát spojil osud s Hlohovcom. Prvé stretnutie s mestom bolo pre neho podnetné, tvorivé, poučné i priateľské, to druhé bolo, žiaľ, jeho posledným kontaktom s týmto svetom. Práve v tomto roku je príhodné spomenúť si na dve okrúhle výročia rámcujúce jeho život – 230. výročie jeho narodenia (20. 4. 1784 Priekopa) a zároveň 170. výročie jeho úmrtia (17. 6. 1844 zomiera v Hlohovci cestujúc zo župného zasadnutia v Nitre) a bližšie poukázať na jeho súvislosť s Hlohovcom.  Možno už niektorí vytušili, že bude reč o barónovi Alojzovi Medňanskom.

Pochádzal zo šľachtickej rodiny. Detstvo prežil v Beckove a pod vplyvom starého otca, vojnového veterána, a potulovaním sa ruinami beckovského hradu, sa v ňom zakorenila hlboká úcta k histórii, poznávaniu svojej vlasti a uchovávaniu jej kultúrneho i materiálneho dedičstva, ktorá v ňom dozrievala a produktívne v konkrétnych činoch vystupovala navonok počas celého života. Medňanského urodzené korene, rodinné zázemie podporené priateľstvom s viacerými šľachtickými rodmi a aj vzdelanie (gymnáziá v Trenčíne, vo Viedni, právo na Akadémii v Bratislave) mu predznamenali budúcnosť na vysokých štátnych úradníckych postoch. Jeho kariérny postup vrcholí v roku 1838, keď sa stáva hlavným županom Nitrianskej stolice. Okrem týchto vysokých politických funkcií po smrti svojej prvej ženy v roku 1810, keď na čas odchádza zo štátnych služieb, sa venuje pod vplyvom myšlienok osvietenského racionalizmu pragmatickým a praktickým aspektom hospodárenia. Snaží sa vytvoriť systém osvetového vzdelávania vo viacerých oblastiach rozvoja štátu. Venuje sa problémom poľnohospodárstva, cestnej i riečnej infraštruktúry, ale aj témam historickým, národopisným, archeologickým, literárno-osvetovým, zberateľstvu artefaktov hmotnej kultúry; bol napr. zástancom aktívnej, no nenásilnej maďarizácie atď. Za všetky jeho iniciatívy hovoria desiatky odborných i popularizačných článkov v dobových periodikách. 

Medňanský sa dostáva do osobného kontaktu s Hlohovcom počas svojej dobrodružnej plavby Váhom, ktorú zachytil v nemecky písaných romantizujúcich cestopisných reportážach s názvom Malebná cesta dolu Váhom (1826). Kniha je sprevádzaná akvarelmi J. Fischera a vytvára s nimi jednoliaty umelecký celok. Pod perom autora, schopného štylistu, plasticky ožívajú mestá, obce, rôzne pamiatky, pridáva povesti o jednotlivých miestach, popisuje zvláštnosti a kuriozity kraja, prírodné scenérie, kaštiele, hrady, kúpele, šľachtické záhrady, ktoré sú rozosiate celým Považím. Farbisto zachytil aj bohatý život pri rieke,  hospodársky ruch na jej brehoch, no i dôsledky častých a ničivých povodní. 

Po pristavení svojej plte pri brehoch Hlohovca v blízkosti mosta, ktorý smeroval kroky cestovateľa k zámku, sa mu otvára očarujúci pohľad na bohatú a upravenú zámockú zeleň dômyselne obkolesujúcu jazierko. Rozmanitosť a exotickosť majestátneho skleníka pod zámkom mu doslova vyráža dych a jeho krásu dokáže vysloviť iba pomocou prirovnaní k antickým mytologickým symbolom a postavám. Postupuje alejou k zrekonštruovanému zámku, pri ktorom sa etymologicky zamýšľa nad pôvodom názvu Galgócz a podáva históriu panovníkov hlohovského zámku. Záverom spomenie ešte samotné mestečko pod zámkom so sakrálnymi pamiatkami, no nezabudne ani na významné trhy a celkovo jeho dôležité postavenie v Nitrianskej župe. 

Medňanský spoznáva zámocký areál a mesto v čase najväčšieho rozkvetu, ktorý mu vštepil svojimi rekonštrukčnými aktivitami Jozef Erdődy. Odkaz na túto skutočnosť prebúdza vo mne vieru, že čoraz častejšie budú zaznievať podobné slová, ktorými Medňanský otvára kapitolu o návšteve Hlohovca... „Plavbu prerušujeme pri pilótovom moste v Hlohovci, lebo tu nepristáť bolo by pre cestovateľa hriechom...“

 

Marián Kamenčík

 

 

 

 

Po stopách strateného grófa

 

V sotva meter vysokom stiesnenom priestore temnej hrobovej komory bolo cítiť ťažký vlhký vzduch. Kvapky vyzrážané na strope klenby sa odlepovali pod záchvevmi nárazov kladiva do steny, za ktorou sme očakávali druhú pohrebnú komoru. Ticho dopadali na rozgniavenú lebku ležiacu v rohu hrobky. Oceľový sekáč pod úderom kladiva náhle prešiel cez stenu a prepadol do tmavej diery. Svetlo z halogénovej lampy nachvíľku presvetlilo čierny otvor. V malej podzemnej miestnosti obielenej vápnom ležalo v honosnom odeve uhorského šľachtica telo strateného grófa Jozefa Erdődyho.

Na sklonku roku 2012 Vlastivedné múzeum v Hlohovci vykonávalo v rodovej hrobke Erdődyovcov na hlohovskej Kalvárii georadarový výskum na zistenie ďalších dutín a podzemných priestorov. Výskum sa realizoval v súvislosti s vyšetrovaním Františka Xavera Erdődyho, vydávajúceho sa za právoplatného dediča tejto rodiny. Výsledkom bolo odobratie vzoriek DNA z tela jedného z posledných príslušníkov rodiny grófa Imricha Erdődyho, podľa ktorej sa podarilo preukázať, že gróf Imrich a avizovaný dedič nie sú pokrvnými príbuznými. Následný výskum v priestore kaplnky Sedembolestnej Panny Márie na cintoríne potvrdil, že v troch hrobových komorách pod dlažbou sa nachádzajú telá grófa Jána Nepomuka Erdődyho (1723 - 1789), jeho manželky Terézie Pálffy a mladšieho príslušníka rodiny Maximiliána Hardegga (1909 - 1931). Na dlážke na ľavo od vstupu ležal ešte jeden poklop s rodovým erbom, ale ten pre úplne zošúchaný nápis nebolo možné priradiť žiadnemu konkrétnemu príslušníkovi tejto rodiny. Aj po jeho nadvihnutí sa pod ním nenachádzal vchod do krypty, ale iba nasypaná hlina. Napriek tomu georadarový záznam preukázal, že pod hlineným zásypom sa nachádza ukrytý podzemný priestor. Počas prieskumu sme preto zvolili postup dostať sa k neznámemu hrobu cez hrobku Terézie Pállfyovej, ktorá stenami s utajeným podzemím susedila. Pri vstupe do hlavnej hrobky pod oltárom sme si všimli jej porušenie vykrádačmi v minulosti, hroby Jána Nepomuka a jeho manželky boli porušené, iba rakva Mikiho Hardegga, automobilového pretekára, ležala neporušená na dne vstupného koridoru. Po prerazení otvoru do predpokladaného podzemného priestoru sa naskytol skutočne nevšedný pohľad na ľudské pozostatky, oblečené do slávnostného uhorského šľachtického odevu. Po ľavom boku sa nachádzala o strieborný pozlátený opasok upevnená honosná magnátska šabľa, ako symbol moci a postavenia zosnulého. Mala striebornú pozlátenú rukovať, ukončenú levou tlamou. Záštita bola vyhotovená z aplikácie hadieho tela a dračej hlavy. Pošva bola z dreva, potiahnutého striebristou kožou z raje, na jej povrchu sa nachádzali strieborné pozlátené plechové ozdoby s aplikáciou brúsených skiel a polodrahokamov. Na čižmách z mäkkej kože boli upevnené strieborné pozlátené ostrohy a na ľavej strane hrude ležala kruhová rozeta rádu sv. Štefana. V tej chvíli nebolo pochýb, že sme po vstúpili do hrobky uhorského kancelára grófa Jozefa Erdődyho (1754 - 1824), ktorý je v Hlohovci považovaný za najvýznamnejšieho predstaviteľa rodu vo vzťahu k nášmu mestu. Počas svojho života dal prestavať hlohovský hrad na kaštieľ, dal upraviť okolie hradu do podoby anglického parku s platanovým hájom, vystaval Empírové divadlo, zrekonštruoval špitál, kaplnku sv. Ducha a viaceré ďalšie budovy v meste. Keď Jozef Erdődy v lete roku 1824 na hlohovskom zámku zomrel, jeho manželka Alžbeta Mayerová ho dala pochovať do rodovej hrobky na cintoríne, ale hrob dala uzatvoriť tak, aby sa doň nedalo dostať. Navyše komora bola určená len pre jednu osobu, preto nad hrobkou dala vymurovať klenbu, na ktorú dala ešte nasypať hlinu. Hoci kryptový kameň označoval miesto posledného odpočinku jej manžela, po čase sa kameň pod topánkami veriacich, ktorí počas procesií na Kalváriu chodili, úplne zošliapal a text o zomrelom zanikol. Hrob tak na dlhé desaťročia unikal pozornosti historikov a všeobecne až do roku 2012 sa presne nevedelo, kde Jozefa Erdődyho po smrti naozaj pochovali. Hrobka bola po preskúmaní v roku 2012 znovu uzatvorená, ale niektoré predmety narušené vysokou vlhkosťou vzduchu, boli z nej vyzdvihnuté a postupne zrekonštruované. Od mája roku 2014 Vlastivedné múzeum v Hlohovci sprístupnilo svojim návštevníkom vybrané klenoty spomínanej hrobky, ako zrekonštruovanú magnátsku šabľu, ktorej reštaurovanie stálo 4200 Eur, ako aj opasok, čižmu a rád sv. Štefana. Vystavené predmety v expozícii múzea podávajú autentickú spomienku na významnú osobnosť mesta a našej histórie, ktorá v období svojho života zastávala významné funkcie na cisárskom dvore vo Viedni.

 

Jozef Urminský ml.

 

 

 

 

Kontakt na nás

 

erb
OBČIANSKE ZDRUŽENIE
EX LIBRIS AD PERSONAM HLOHOVEC
Námestie sv. Michala 3, 92001 Hlohovec
Slovenská Republika

e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

 

 

Pocta matke – výtvarná a literárna momentka

Začiatkom marca pred desiatimi rokmi sme mali jednu z posledných príležitostí zazrieť z chodníka vedúceho od polikliniky smerom k zámockému jazierku, v priestore vymedzenom trianglom mohutných platanov, na prvý pohľad tajomnú a rešpekt vzbudzujúcu medenú plastiku ženy. Vážnosť jej výrazu tlmil a akýsi mystický odstup od jej blízkosti zabezpečoval okoloidúcemu trávnatý porast zámockého parku, ktorý ju obklopoval a chránil jej bezprostredné okolie. Našli sa však aj takí, ktorí sa vzdali pohodlia chodníka a v zvedavom nadšení boli ochotní prebrodiť vysoké steblá trávy, porušiť spiritualitu miesta a s dávkou obavy i očakávania sa dotknúť, ba ohnutým prstom i zaklopať na dutý tvarovaný kov, ktorý vzápätí karhal svojou odpoveďou opovážlivcov ťažkým dunivým zvukom. Správne hádate, že medzi týchto trúfalcov som patril aj ja. Moja odvaha stojac tvárou v tvár pred autoritou nemej postavy slabla, urobil som pár obranných krokov späť a naraz sa mi naskytla jedinečná možnosť sledovať jej detaily a zároveň mi neunikol ani celok. V neurčitých, takmer až kubisticky štylizovaných obrysoch postavy ženy som rozpoznal jej poslanie – je to matka. Umelec ju zachytil pri najprirodzenejšom akte materstva – starostlivosti o malé dieťa. Pri lepšom pohľade na pravidelnou geometriou scelený kov sa uvoľňuje predstava pozorovateľa. Jednoduché, priame a presné línie poukladané do náznakových plôch evokujúcich výtvarne prísny obraz súsošia, nadobudli precíteným pozorovaním náhle podobu živého zvlnenia, človečieho zaoblenia a duchovného prehĺbenia. Do kovového skeletu vteľujeme svoju vlastnú predstavu matky – láskavej, starostlivej, chápavej, no i neoblomnej, spravodlivej, tiež aj ustarostenej, strachujúcej sa...

     Logiku pôsobivého zážitku umocňuje dvojveršie umiestnené na mramorovej tabuli v blízkosti sochy, ktoré je jeho súčasťou. Sú v nej vyryté tieto slová: „Tak som ju vídal / od mala svojho“. Verše patria slovenskému básnikovi a symbolistovi Ivanovi Kraskovi. Sú súčasťou jeho básne Vesper dominicae z básnickej zbierky Nox et solitudo (1909) a ak ich zasadíme do širšieho kontextu, znejú v jeho podaní s drobnou zmenou takto: „matička moja / samotná sedí / pri starom stole. / Kostnatou rukou / podpiera čelo / vráskami zryté / – starostí tiene / vždy sedia na ňom: / tak som ho vídal / od mala svojho – –“ Báseň je vlastne spomienkou na domov cez precítené zachytenie okamihu pohľadu na matku, ktorá v sviatočnej nedeľnej chvíli drží v ruke spevník náboženských piesní. Kraskov básnický zrak prestupuje nostalgia minulosti (detstva a dospievania). Utrápené a ťažké čelo matky skrýva v predstave básnika všetky starosti i radosti života. Reprezentuje múdrosť, vysoký vek i prichádzajúcu únavu. Básňou je nám sprístupnená náladová kresba, takmer žánrový obrázok plný clivej spomienkovej emócie a citového rozochvenia. Koncentruje sa v ňom jednoduchosť i vznešenosť materstva, nádherné a ťažko vysloviteľné mystérium prepojenia matky a jej dieťaťa.

     Umelecký zámer abstraktného spracovania sochy, akoby podsúval nenásilné interpretácie jej výzoru tak, že si za prázdny kovový pohľad mohol pozorovateľ dosadiť dôverne známe rysy tváre svojej matky. V tomto zmysle sa podarilo zlodejom sochy dosiahnuť čaro nechceného a ja si ho dovolím domyslieť – hoci z prázdneho podstavca už dnes návštevníkov zámockej záhrady nevíta socha matky, tak ho môžu zaplniť naše projekcie predstáv, pretože na toto výsadné miesto, na tento malý pomník vďaky môžeme pomyselne postaviť láskyplnú spomienku na svoju matku. Práve v tomto vzácnom okamihu zostáva aspoň symbolicky v platnosti názov (dnes už nejestvujúceho) súsošia – „Radostné materstvo“.

 

Marián Kamenčík, ELAP Hlohovec

Mimo edície

 

pg

Oslavná báseň na Jána a Pavla Prunovcov

 

Marián Kamenčík (ed.)

Autori: Erika Juríková, Marián Kamenčík, Valerián Mader

Vydavateľ: ELAP Hlohovec

Rok vydania: 2021

Rozsah : 64 strán

 

Predkladaný zborníček má ambíciu upozorniť na tie svetlé momenty renesančného Hlohovca, ktoré sa spájajú s činnosťou kníhtlače a gymnázia, pričom prostredníctvom prekladu jednej veršovanej literárnej pamiatky chce sprítomniť niektoré podoby kultúrneho, no najmä literárneho života renesančnej inteligencie mesta spred takmer 450 rokov. V hlohovskej tlačiarni Valentína Mančkoviča vydaný zborník latinskej príležitostnej poézie z roku 1588 od Valeriána Madera s názvom Libellus exercitiorum poeseos scholasticorum (Knižka cvičení učiteľov poézie...) dokladá pestrú sieť vzťahov renesančných básnikov. Svoje priateľské i profesijné väzby si vyjadrovali formou dedikovania rôznych básní. Do spoločnosti literátov tzv. „humanistickej republiky“ patril aj hlohovský rodák Ján Pruno Fraštacký so svojím bratom Pavlom. Maderovej zbierke nachádza oslavná príležitostná báseň na bratov Prunovcov Ad Ioannem et Paulum Prunones, fratres Germanos, Galgocienses, doctos et pios viros (Jánovi a Pavlovi Prunovcom, bratom rodným z Hlohovca, učeným a zbožným mužom), ktorá charakterizuje ich postavenie v kruhu učenej komunity. Je to krátka 36-veršová latinsky písaná báseň Valeriána Madera, ktorej znenie čitateľom sprístupňujeme v pôvodnej podobe formou faximile. 

   

pg

Legenda žije. 25 rokov viechy Jašter v rukách Tuturovcov

Cech vinárov Hlohovecka. Pime naše vína, sú svetové!

 

Marián Kamenčík, Pavol Tutura, Michal Pikus (eds.)

Vydavateľ: ELAP Hlohovec a Cech vinárov Hlohovecka, o. z.

Rok vydania: 2020

Rozsah: 40+102 strán

 

Dvojpublikácia vychádza k dvom výročiam. Prvým je 25 rokov viechy v spravovaní rodiny Tuturovej a druhé výročie upozorňuje na 15 rokov existencie a pôsobenia Cechu vinárov Hlohovecka. Prvá časť knihy postupne spracúva dejiny viechy Jašter, ktorá vyrástla v susedstve hlohovského pivovaru a dodnes upomína na bohaté vinárske tradície. Nájdete tu články o umeleckých dielach, ktoré sú vo vieche inštalované, o tom, ako sa viecha budovala, no i o súčasných majiteľoch a ich vinársko-gastronomických i kultúrno-spoločenských aktivitách známych v celom meste i širokom regióne. Druhá časť knihy je venovaná Cechu vinárov Hlohovecka. Dozviete sa zaujímavosti o tradícii pestovania viniča a dorábania vína v Hlohovci, Šintave, Vinohradoch nad Váhom, Radošine či Vrbovom, teda v lokalitách Hlohovsko-šintavského vinohradníckeho regiónu. Rozvoj týchto aktivít zabezpečovali v minulosti mnohé osobnosti vinárstva, ktorých odkaz si súčasníci s úctou uchovávajú a v publikácii majú svoje čestné miesto. Poslednou časťou knihy je prehľadný katalóg jednotlivých členov cechu s popisom ich produkcie a služieb. Rozmanité texty sprevádza bohatý obrazový fotodokumentačný materiál, na základe ktorého možno publikáciu vnímať aj ako pamätnicu či kroniku vinárstva a vinohradníctva v našom kraji.

 

pg

Čas mal vtedy príchuť večnosti...

 

Marián Kamenčík

Vydavateľ: ELAP Hlohovec

Rok vydania: 2021

Rozsah: 126 strán

 

Knihu tvorí zbierka viacerých textov, ktoré približujú život, literárne dielo i mysliteľský odkaz básnika, prekladateľa, esejistu, kritika, redaktora, tvorcu literatúry pre deti a mládež a mimoriadne hĺbavého intelektuála Jana Vladislava v spojení s jeho rodiskom, čím zviditeľňuje jednu líniu pomyselnej autorovej celoživotnej diskusie o neustálom  uvažovaní nad tým, čo pre človeka predstavuje obsah a hodnota pojmu „domov“. Prvýkrát sa v jednom zväzku stretajú doteraz na rôznych miestach publikované esejistické práce Jana Vladislava a jeho spomienkové rozprávania na mesto svojho narodenia, najranejšej mladosti či formovania si vlastnej predstavy o svete, teda na mesto Hlohovec. Konkrétne ide o eseje Galgócz MDCLXXXIII a Návraty, domovy, ďalej dva úryvky esejisticky ladených spomienkových rozprávaní Keď zodvihneš, zle bude, keď nezodvihneš, ještě horšie a Nebylo těžké říci ne. Tieto texty dopĺňajú dve štúdie približujúce literárne dielo a životné cesty Jana Vladislava a podobu mesta Hlohovec v čase, keď v ňom budúci spisovateľ vyrastal. Literárna návšteva Hlohovca v podaní Jana Vladislava je úprimnou a otvorenou výpoveďou o tom, ako v ňom fungovala „filozofia úžasu“, teda ten atribút, ktorým dokázal pozorne i hĺbavo analyzovať svet okolo seba, ktorým sa jednoducho, no zato s úplnou vážnosťou pýtal priamočiaro na tajomstvá i samozrejmosti života. Zároveň s úskaliami detskej mysle i svojskej vynaliezavosti hľadal na tieto otázky odpovede, s ktorými sa konfrontoval rovnako závažne oveľa neskôr v iných súvislostiach už ako zrelý muž. Vladislavovo vnáranie sa do chlapčenských rokov spojených s Hlohovcom nám pripomína cestu, ktorú absolvuje v momentoch vzďaľovania sa od magického sveta detstva každý z nás. 

 

pg

Čítanka Literárnych potuliek Hlohovcom (2017 – 2020) 

 

Marián Kamenčík

Vydavateľ: ELAP Hlohovec

Rok vydania: 2020

Rozsah: 220 strán

 

Štvrté literárne putovanie Hlohovcom (19. 9. 2020) bolo slávnostne ukončené uvedením publikácie, ktorá v sebe sumarizuje všetky doterajšie ročníky v podobe čítanky. V knihe teda čitateľ nájde chronologicky publikované všetky texty, ktoré doteraz odzneli na Literárnych potulkách Hlohovcom a ktoré sa viažu k udalostiam, histórii či osobnostiam nášho mesta. Ide o žánrovo rozmanitý materiál, zahŕňajúci básne, poviedky, novely, črty, aforizmy, úryvky z románov, divadelných hier, memoárových či cestopisných diel. Súčasťou čítanky sú aj krátke komentáre k jednotlivým ukážkam, ktoré objasňujú ich vzťah k Hlohovcu a pre čitateľa navodzujú interpretačné situácie textov. Okrem toho kniha ponúka bohatý fotografický dokumentárny materiál jednotlivých ročníkov. Napriek tomu, že Hlohovec výraznejšie nevytŕča na literárnej mape Slovenska, keďže sa v tomto smere ukazujú oveľa disponovanejšie mesta a regióny, z nenápadného literárneho závetria ho občas vyrušila prítomnosť osobností, ktoré s ním prišli do pracovno-tvori¬vého styku, prípadne rodák, ktorý však žal literárne vavríny na iných pôso¬biskách. Pravdou však zostáva, že aj pod naoko stojatými vodami hlohovskej literárnej scény sa to občas zaujímavo hýbalo. Uvedenú scénu hlohovského literárneho života kniha podrobne mapuje, keďže pred čítankovou časťou sa nachádza rozsiahla štúdia približujúca literárne dejiny a knižnú kultúru Hlohovca od 12. do 21. storočia. Čítanku chcem ponúkame záujemcom o históriu a literatúru, ale najmä pedagógom hlohovských škôl, ktorí v nej môžu nájsť inšpiráciu pre regionálne témy na hodinách slovenského jazyka a literatúry, alebo i dejepisu či občianskej výchovy. Návštevou miest, kde sa jednotlivé texty čítali môžu učitelia navodiť u študentov autentický čitateľský zážitok, čím si lepšie uvedomia prepojenie literárneho textu, jeho myšlienky i témy s konkrétnym miestom. 

 

pg

Rýmuvaný atlas hríbov do vačku 

 

Juraj Oláh

Vydavateľ: Pre o. z. Bereg vydal ELAP Hlohovec

Rok vydania: 2020

Rozsah: 52 strán

 

Blízko Hlohovca v chotári Posádky pri Dvorníkoch s názvom Bereg, čo je len „kúsok od raja“, vytvoril Juraj Oláh nevšedné miesto, kde sa vám prihovára príroda jazykom poučným i zábavným. Práve tu autor Rýmuvaného atlasu hríbov do vačku Juraj Oláh už niekoľko rokov pracuje na budovaní a zveľaďovaní unikátneho prepo¬jenia prírody, literatúry i vzdelávania, obohatených o poriadnu dávku invencie a humoru. Svoju poé¬ziu situuje priamo do prírodného prostredia či do svojimi nápadmi a intervenciami kultivované¬ho priestoru Botanickej záh(r)ady na Beregu. Okrem toho tu zriadil privátne múzeum „Pot dalej“ a náučný chodník k niekdajšiemu stredovekému hradisku. Útla zbierka je prvým zväzkom zamýšľanej edície „Hybaj do hája!“ a dokonalo vystihuje genius loci miesta, kde vznikla a veríme, že bude pozvánkou nielen k jej čítaniu, ale aj k návšteve jedinečného Beregu. 

 

pg

Rozbehal som Bojničky. 

Príbeh trénera Jána Šišku a Atletického klubu Bojničky 

 

Marián Kamenčík a Jozef Kamenčík

Vydavateľ: ELAP Hlohovec v spolupráci s AK Bojničky

Rok vydania: 2019

Rozsah: 74 strán

 

Kniha vychádza pri príležitosti 25. výročia založenia Atletického klubu Bojničky, na ktorého konte je už 31 titulov Majstrov Slovenska a vyše stovka pódiových umiestnení. Rok 2019 sa zapísal do histórie klubu ako zatiaľ najúspešnejší. Dopomohol tomu aj fakt, že ako vôbec prvý dedinský klub na Slovensku získal titul Majstra Slovenska v kategórii družstiev starších žiačok. Publikácia je zároveň poďakovaním trénerovi Jánovi Šiškovi za jeho oddanosť športu, atletike a trénerskému poslaniu. Jeho ústami v podobe rozsiahleho rozhovoru podáva základné informácie o tom, kde a ako sa s atletikou spoznal a ako ho sprevádza celým životom. Podstatnú časť rozhovoru venuje aj Atletickému klubu Bojničky, ktorý založil. Spomína na svojich zverencov, na tréningy, preteky, prehry i tituly. No vždy pripomína, že ide aj o vzájomné priateľstvá. V druhej časti knihy je zverejnený štatistický prehľad najlepších výsledkov klubu. Kniha tak slúži ako kronika klubu, keďže okrem textových informácií obsahuje aj bohatý obrazový materiál. 

 

pg

V elipse spí lev – 100 a 1 palindróm

 

Stano Kamenčík & Stano Kochan

Vydavateľ: ELAP Hlohovec

Rok vydania: 2019

Rozsah: 154 strán 

Jedinečná publikácia autorskej dvojice Kochan – Kamenčík približuje čitateľovi zábavnou a zároveň pútavou formou problematiku palindrómov – viet, ktoré sa dajú čítať z oboch strán rovnako. Kniha obsahuje deväť kapitol, ktorých autorom je učiteľ slovenského jazyka, milovník slovných hračiek a hudobník PhDr. Stanislav Kamenčík. V textovej časti sa venuje vzniku, vývinu a výskytu palindrómu – od najstarších čias po súčasnosť, v literárnych i neliterárnych textoch, v slovenčine i v cudzích jazykoch, v menách, názvoch a pomenovaniach, dokonca objasňuje i širšie súvislosti súvisiace nielen so symetriou v jazyku, ale aj v prírode, umení a vede. Populárno-náučné texty sú striedané ilustrovanými palindrómami, ktorých autorom je legendárny karikaturista Stano Kochan, autor vyše štyroch desiatok publikácií vydaných po celom svete (Nemecko, Anglicko, Taliansko, Japonsko atď.). Publikácia je neoceniteľným príspevkom v oblasti lingvistiky, pretože zachytáva problematiku, ktorá nebola doposiaľ takto podrobne a rozsiahlo zmapovaná. Autori kladú dôraz nielen na zábavnú funkciu, ale aj na didaktickú, pričom sa snažia využívať slovo + obraz (tzv. „slovobraz“) ako nástroj hry v procese tvorivosti. Publikácia môže slúžiť nielen na kratochvíľne rozptýlenie čitateľa/pozerateľa, ale aj ako pomôcka na hodinách slovenského jazyka a literatúry, výtvarnej výchovy či seminároch kreatívneho písania a pod. Môže byť inšpiráciou pre kreatívnych pedagógov, ktorí sa v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu neboja budovať u žiakov vzťah k materinskému jazyku veselou a zábavnou formou prostredníctvom hry so slovom, jeho tvarom a významom.

 

pg

Pokľakni k studničke.

Pamätníček malých rytierov Mesta ruží z výprav za hlohovskými studničkami

 

Marián Kamenčík a kolektív autorov

Vydavateľ: ELAP Hlohovec v spolupráci s Vlastivedným múzeom v Hlohovci a Materskou školou Nábrežie 23 Hlohovec

Rok vydania: 2019

Rozsah: 172 strán

 

Kniha vychádza z projektu realizovaného MŠ Nábrežie 23 v Hlohovci s názvom „Rytieri Mesta ruží“. Úlohou detí, ale aj ich rodičov, starých rodičov či súrodencov je navštevovať zaujímavé, hoci málo známe miesta Hlohovca a okolia, s ktorými sú spojené staré príbehy, legendy a viažu sa k nim zaujímavé historické udalosti. V treťom ročníku navštevovali deti hlohovské studničky. Z týchto výprav za studničkami sme vydali publikáciu, ktorá mapuje všetky jestvujúce a niektoré i zaniknuté studničky v katastri nášho mesta. Okrem celostranových farebných fotografií studničiek, popisu ich polohy, prístupu k ním a výdatnosti sa dozviete aj o prírodných pomeroch v ich blízkosti a tiež o historických faktoch súvisiacich si ich vznikom, existenciou či zánikom. Podarilo sa nám identifikovať 16 studničiek a prameňov, ktoré v knihe uvádzame a popisujeme. Druhá časť knihy prináša pre deti desať povestí, legiend a príbehov spojených s hlohovskými studničkami. Poslednú časť tvorí akýsi zborníček, kde nájdete informácie o tom, čo znamenala studničná voda pre Hlohovčanov v každodennom živote, akú úlohu zohrávala v ľudovej kultúre, kde a prečo vznikali studničky, aký mali význam pre ľudí i hospodárstvo, podľa čoho sú hlohovské studničky pomenované, ako sa dostali studničky do ustálených pomenovaní, akých hlohovských autorov inšpirovali k literárnej tvorbe, ako sa žiaci hlohovských škôl starajú o studničky a mnohé iné informácie.

 

pg

Z Hlohovca do Honolulu a späť.

Rudolf Dilong a hlohovská literárna avantgarda 

 

Marián Kamenčík

Vydavateľ: ELAP Hlohovec

Rok vydania: 2019

Rozsah: 402 strán

 

Monografia sa sústredí na pätnásťmesačné Dilongovo pôsobenie vo františkánskom kláštore v Hlohovci. Všíma si jeho osobnostnú a literárnu charizmu i tvorivý autorský entuziazmus, ktorými dokázal prostredníctvom podpory a vplyvu na jednotlivcov vybudiť pokojný literárny život provinčného považského mestečka k básnickému aktivizmu, čím doň vtláča (aj v kontexte exponovaných vojnových historických udalostí) ducha avantgardného espritu. Na pozadí vymedzeného časového úseku kniha približuje najmä Dilongovu nadrealistickú etapu tvorby a zvýznamňuje jeho podiel na organizovaní literárneho života mladých začínajúcich autorov, akými boli Hlohovčania Ivan Kunoš (Kupec) či Michal Masaryk, no i ďalší jeho literárni priatelia z Hlohovca. Na príklade fungovania hlohovskej nadrealistickej literárnej „bunky“ kniha zároveň ponúka konkrétny obraz pohybu nadrealistického hnutia na Slovensku a jeho prieniky z Bratislavy na „vidiek“, znaky jeho spoločenského vrstvenia, podmienky organizovania literárnej tvorby, podoby tvorivého zázemia, publikačné snahy, dotyky nadrealistov z „centra“ s „perifériou“, a tiež štipku bohémstva.

 

pg

Čriepky spomienok 

 

Mária Balagová

Vydavateľ: ELAP Hlohovec

Rok vydania: 2018

 

Mária Balagová má veľmi blízko k umeleckému slovu, jej estetickému stvárneniu a interpretácii. Jej literárne pero je ľahké, priame, veselo-žartovné, no tam, kde je to potrebné, vie i zvážnieť či poučiť. Ako sa sama vyjadrila, píše iba to, čo jej do cesty priniesol život a vyvieralo z okolností a daných situácií – najmä zo svojho detstva. Jej prednosťou je schopnosť pútavo rozpovedať spomienkové príbehy, s láskou približovať hodnoty a kultúry odchádzajúceho sveta, ktorý formoval jej osobnosť, názory a svetonázor v detstve a mladosti. Aj preto je jej svedectvo o dobe, ľuďoch či udalostiach vzácnym dokladom minulosti, v ktorej všetci koreníme. Autorka zosilňuje svojou prácou citlivosť na tieto korene, ich pevné vrastanie do tradície predkov, svedomito sa o ne stará, aby nevyschli a vydali plody aj nasledujúce roky, keď dobrými hospodármi a ich zberačmi bude my, generácia, s vďakou a úctou hľadiaca z prítomnosti rovnako intenzívne a so záujmom do minulosti i do budúcnosti. Kniha obsahuje päť kapitol: Zvyky počas roka, Ako sa žilo na dedine, O čarách, Z môjho detstva a mladosti, Čo sa stalo v Hostinci, Priniesol život.  

 

 

pg

Kvapky života 

 

Margita Kadlečíková

Vydavateľ: ELAP Hlohovec

Rok vydania: 2015

 

Kniha poézie Margity Kadlečíkovej, ktorá sa k svojim čitateľom prihovára v jej závere nasledujúcimi slovami: „Priatelia, moja literárna činnosť sa datuje od roku 2005. Bolo to spontánne vyjadrenie osobných pocitov počas dlhodobého liečenia i neskôr, po ňom. Prvá knižka mi vyšla o pár rokov neskôr pod názvom Moja najdlhšia dovolenka a čo bolo potom. Vtedy som ešte netušila, koľko dní mám pred sebou. Časom sa dni premenili na roky a sila, ktorá mi pomáha prežiť, vystačila aj na ďalšie písanie. Cítim radosť z každého stretnutia, objatia či úsmevu. Mám veľa priateľov a známych. Za náprstok blízkych. Žijem. To ostatné je vedľajšie, nepodstatné.“ Hodnoty vyznané v tomto kréde sú aj náplňou jej veršov v najnovšej zbierke.  

 

 

  

pg

PERICULUM GALGOCZIENSE – HLOHOVSKÉ NEBEZPEČENSTVO Báseň Gabriela Kolinoviča Šenkvického o rozvodnenom Váhu z roku 1721 a niektoré ďalšie povodňové udalosti z Hlohovca

 

Zostavil: Marián Kamenčík

Autori: Marián Kamenčík, Miloslav Konečný, Peter Novosedlík, Jozef Urminský ml.

 

Vydavateľ: ELAP Hlohovec

Rok vydania: 2014, dotlač 2015

 

Neoddeliteľnou súčasťou mesta Hlohovec je rieka Váh, ktorá mu dodáva svojím zvlnením jedinečných charakter. Ľudia už odnepamäti videli v rieke nielen veľkého pomocníka, miesto oddychu, ale často spoznávali aj jej nevyspytateľnú povahu v podobe povodní. Táto často prítomná kapitola dejín Hlohovca nebola ešte komplexne spracovaná, preto sa kolektív autorov pod vedením Mariána Kamenčíka rozhodol  prezentovať výsledky svojho skúmania v tejto oblasti a ponúknuť v pútavej podobe ucelenejšiu informáciu, pričom si za predmet svojho záujmu zvolili umelecké texty, v ktorých sa povodne v regióne reflektujú. V knihe sa dočítate mnohé doteraz nepublikované informácie o prítomnosti tzv. „povodňových“ básní z Hlohovca a blízkeho okolia, ktorými umelci sprítomňovali svoju skúsenosť z povodní na Váhu. Centrálnym textom je však báseň významného uhorského historika Gabriela Kolinoviča Šenkvického, ktorý 10. februára  o 8. hodine ráno cestou do Trnavy zaživa v Hlohovci ľadovú povodeň. Verše napísal v latinčine, no čitateľovi ich sprístupňujeme ako v pôvodnej verzii, tak aj v slovenskom preklade od Miloslava Konečného. Je to vôbec prvý preklad a prvé vydanie tejto básne. Kontext historických reálií, javov a udalostí, ktoré sa v básni uvádzajú vysvetľuje v podrobných komentároch Peter Novosedlík. Následne aj prezentuje podobu mesta Hlohovec na začiatku 18. storočia, kedy G. Kolinovič Šenkvický predmetné udalosti zažíva. Knihu uzatvára príspevok Jozefa Urminského, ktorý sa podujal zmapovať históriu najvýznamnejších povodní na území Hlohovca. Texty knihy sprevádzajú kresby Gabriely Halás, na ktorých zachytáva barokové architektonické dominanty a tiež množstvo doteraz nepublikovaného obrazového materiálu povodní v Hlohovci a okolí.

  

VP

PAVEL VAJAJ (1761 – 1838) Živý odkaz učiteľa z Horných Zeleníc

(druhé, doplnené vydanie)

Marián Kamenčík

Vydavateľ: ELAP Hlohovec, obec Horné Zelenice, Evanjelický a. v. cirkevný zbor v Horných Zeleniciach
Rok vydania: 2014

 

Druhé, doplnené a rozšírené vydanie publikácie, ktorá bola pripravené pri príležitosti 175. výročia úmrtia hornozelenického rektora evanjelickej školy Pavla Vajaja a zároveň pri príležitosti odhalenia pamätnej tabule tejto osobnosti. Kniha je reprezentatívnym nahliadnutím a zhodnotením života a diela tohto významného autora a osobnosti hlohovského regiónu zo začiatku 19. storočia. Pavel Vajaj bol evanjelický učiteľ, autor príležitostných básní a veršovaných kroník, znalec dejín a milovník latinčiny, osvietenský vzdelanec a zapálený propagátor osvety a vzdelanosti. Text monografie prevedie čitateľa životnou púťou P. Vajaja od rodných Kopčian, cez pôsobisko v Príbovciach až po Horné Zelenice, kde strávil podstatnú časť svojho života. Kniha pritom mapuje jeho bohatú a cennú literárnu tvorba úzko zviazanú s miestami svojich pôsobísk. Prostredníctvom šiestich doteraz známych Vajajových rukopisných veršovaných diel podáva kniha čitateľovi autentickú predstavu dobového vnímania skutočnosti. Informačnú hodnotu publikácie dopĺňa bohatý obrazový materiál z archívnych zbierok múzeí i súkromných zberateľov. V druhej časti knihy jej autor zverejňuje výber z Vajajovej tvorby, kde básnik priamo dokladá svoju väzbu na konkrétny región. Záver knihy v tomto druhom vydaní patrí reportážnemu príspevku Martina Jurča, ktorý priblížil priebeh slávnosti odhalenia pamätnej tabule i prezentácie prvého vydania knihy. Všetko je dokumentované aj bohatým sprievodným fotografickým materiálom. 

 

Kucharka

Neznáme chute a vône hlohoveckej kuchyne

Eva Urminská – Jozef Urminský ml.

Vydavateľ: ELAP Hlohovec, Vlastivedné múzeum v Hlohovci
Rok vydania: 2014

 

Kniha je voľným pokračovaním čitateľsky veľmi populárnej knihy Z kuchyne starého Fraštáku. Autori E. Urminská a J. Urminský ml. nás tentokrát zoznamujú prostredníctvom receptov s bohatým sprievodným fotografickým materiálom s históriou a gastronómiou nielen Hlohovca, ale i blízkeho regiónu, no približujú i recepty, ktoré sa udomácnili v našom meste z iných oblastí takmer celého Slovenska. Ide o pestrú škálu chutí a vôní z jedál pripravovaných v kuchyniach gazdiniek starého Fraštáku a nového Hlohovca. Aj táto zdanlivo nesúrodá zmes receptov má spoločného menovateľa, a tým je mesto Hlohovec. Počas uplynulých 80 rokov sa v našom meste všetky v knihe ponúkané recepty udomácnili práve vďaka ľuďom, ktorí sa doň prisťahovali. Priniesli si sem tak prostredníctvom gastronómie i kúsok svojho pôvodného domova. Aby padli každému na úžitok, želáme vám pri čítaní veľa inšpirácie a mnoho dobrých kulinárskych nápadov ako i vďačných konzumentov vo vašej kuchyni.

 

VP

Komedianti. Zabudnutý príbeh zo starého Fraštáku

Augustín Paulovič
Edične pripravil: Marián Kamenčík

Vydavateľ: ELAP Hlohovec
Rok vydania: 2013

 

Bučiansky rodák, spisovateľ, tvorca krátkych dramatických žánrových foriem, osvetový pracovník, žurnalista a úradník v Spolku sv. Vojtecha, Augustín Paulovič v roku 1922 napísal dramatický príbeh, ktorý sa odohráva v Hlohovci v prvej štvrtine 19. storočia. Kniha je druhým vydaním Paulovičovho textu o unesenom dieťati, ktoré putuje s komediantskou spoločnosťou a zastaví sa aj v starom Fraštáku. Čitateľ bude svedkom odvíjania sa osudov dievčiny hľadajúcej svojich rodičov, ale bude spoločne s nešťastnou matkou prežívať jej smútok a nádej v návrat stratenej dcéry. Príbeh obohacuje vyše 30 dobových historických fotografií a pohľadníc, z ktorých väčšina je publikovaná prvýkrát. Záver knihy obsahuje štúdiu mapujúcu životné osudy a tvorbu Augustína Pauloviča.

 

VP

PAVEL VAJAJ (1761 – 1838) Živý odkaz učiteľa z Horných Zeleníc

(prvé vydanie)

Marián Kamenčík


Vydavateľ: ELAP Hlohovec, obec Horné Zelenice, Evanjelický a. v. cirkevný zbor v Horných Zeleniciach
Rok vydania: 2013

 

Publikácia, ktorá bola pripravená pri príležitosti 175. výročia úmrtia Pavla Vajaja a zárove pri príležitosti odhalenia pamätnej tabule, je reprezentatívnym nahliadnutím na život a do tvorivej dielne tohto významného autora hlohovského regiónu zo začiatku 19. storočia. Pavel Vajaj bol evanjelický učiteľ, autor príležitostných básní a veršovaných kroník, znalec dejín a latinčiny, osvietenský vzdelanec a zapálený propagátor osvety a vzdelanosti. Text publikácie prevedie čitateľa životnou púťou P. Vajaja od Kopčian cez Príbovce až po Horné Zelenice, pričom podrobne mapuje jeho tvorbu zviazanú s každým z týchto regiónov. Prostredníctvom šiestich doteraz známych Vajajových rukopisných diel kniha podáva čitateľovi autentickú predstavu dobového vnímania skutočnosti v perspektíve veršovaného podania autora. Informačnú hodnotu textu dopĺňa bohatý obrazový materiál z archívnych zbierok múzeí i súkromných zberateľov.

 

VP

Vďačná pamiatka fraštackému richtárovi. Príspevok ku kultúrnym dejinám a literárnemu životu mesta Hlohovec na začiatku 19. storočia

Marián Kamenčík

Vydavateľ: ELAP Hlohovec
Rok vydania: 2012

 

Kniha približuje čitateľovi prostredníctvom prepisu rukopisnej literárnej pamiatky Vděčná památka z roku 1827 atmosféru mesta Hlohovec na začiatku 19. storočia. Rukopisná príležitostná báseň sprostredkúva nielen dobový estetický vkus a literárnu kultúru, ale autenticky zobrazuje historické udalosti v meste, predstavuje jeho významné osobnosti a popisuje rôzne reálie a javy, ktoré boli súčasťou každodenného života Hlohovčanov. Kniha prináša na kvalitnom papieri a vo veľmi vkusnom knihárskom prevedení aj bohatý farebný obrazový materiál sprítomňujúci prostredníctvom výtvarných diel a historických fotografií podobu Hlohovca v 18. a 19. storočí, ďalej obsahuje rozsiahlu úvodnú štúdiu, poznámkový aparát a komentáre, ktoré vysvetľujú podstatné kultúrno-historické súvislosti tejto literárnej pamiatky vo vzťahu k mestu Hlohovec. Dielo je novým a doposiaľ nepublikovaným príspevkom k dejinám mesta Hlohovec, ktoré prináša mnohé objavné fakty a súvislosti viažuce sa k jeho histórii.

  

VP

Židovská komunita v dejinách mesta
Hlohovec (1938-1945). Príbeh, ktorý prešiel tmou

Paulovičová Nina, Urminský Jozef

Vydavateľ: ELAP Hlohovec
Rok vydania: 2009

 

Kniha prostedníctvom dokumentov a výpovedí rozpráva príbeh o bohatých kultúrnych tradíciách hlohovských Židov, ktorí boli nedeliteľnou súčasťou Hlohovca a významne posúvali jeho napredovanie počas posledných troch storočí až do tragických rokov druhej svetovej vojny. Opisom udalostí a životných osudov Židov v Hlohovci v rokoch 1938 - 1945 otvárajú autori kapitolu zamlčiavanej pravdy. Nech je už akokoľvek krutá a bolestivá, má plné právo, aby bola spoznaná a natrvalo zaznamenaná aj v písanej histórii nášho mesta.

 

VP

Vypočuté v ateliéri

Víťazoslav Chrenko

Vydavateľ: ELAP Hlohovec
Rok vydania: 2011

 

V novembri 2011 uzrela svetlo sveta zaujímavá kniha. Obsahuje spomienky autora na svojho otca, významného grafika, zberateľa a predsedu poroty medzinárodnej výtvarnej súťaže EX LIBRIS HLOHOVEC Viktora Chrenka. Jej hrúbka je neveľká, no svojim poňatím sa od bežnej knihy líši. Čitateľa môže zaujať ručne tlačenou a skladanou obálkou a jej prílohou je 5 voľne vložených originálnych exlibrisov Viktora Chrenka na kvalitnom papieri. Kniha vyšla k nedožitým 90 narodeninám tejto významnej osobnosti kultúry v Hlohovci v symbolickom počte 90 číslovaných kusov, čo ju radí medzi bibliofílie a zberateľské rarity. Autor v texte predstavuje svojho otca v piatich polohách, ktoré sú typické pre jeho život a tvorbu. Niekoľko posledných exemplárov je k dispozícii v občianskom združení EX LIBRIS AD PERSONAM HLOHOVEC, ktoré sa na vydaní knižky podieľalo - cena je 10 euro.

 

VP

Z kuchyne starého Fraštáku

Eva Urminská – Viera Holicová – Jozef Urminský

Vydavateľ: ELAP Hlohovec, Vlastivedné múzeum v Hlohovci
Rok vydania: 2011

 

Ojedinelá publikácia Z kuchyne starého Fraštáku ponúka čitateľom zozbierané staré fraštácke recepty. Autori jednotlivé recepty usporiadali podľa období cirkevného kalendára, ktorý bol pre našich predkov tým najprirodzenejším ukazovateľom životného cyklu. V knihe sa dozvieme zaujímavé informácie z histórie kultúry stravovania nielen obyčajných Hlohovčanov, ale i hlohovských pánov. Jednotlivé recepty dopĺňa bohatý fotodokumentačný materiál.

 

 

VP

Dieselová elektráreň v Hlohovci (1908 – 2008)

Jozef Urminský

Vydavateľ: ELAP Hlohovec
Rok vydania: 2008

 

Publikácia vychádza pri 100. výročí spustenia dieselovej elektrárne v Hlohovci, ktorá sa môže pýšiť tým, že začiatkom 20. storočia bola najväčšou elektrárňou v Hornom Uhorsku. Kniha mapuje bohaté storočné dejiny elektrárne od jej počiatku, kedy mala výrazný vplyv na rozvoj priemyslu a infraštruktúry Hlohovca, čím sa zaradil k dynamicky sa rozvíjajúcim mestám Uhorska. Text zachytáva významné míľniky objektu až do súčasnosti, jeho súčasťou je aj bohatý obrazový, dokumentačný a štatistický materiál.

 

 

VPGrafická koláž linoleorez - linoleoryt a pomocné techniky

Viktor Chrenko

Vydavateľ: ELAP Hlohovec

Rok vydania 2006 (4. vydanie)

 

Publikácia slúži ako výborná pracovná pomôcka pre učenie sa i zdokonaľovanie sa v grafických technikách predovšetkým linoleorezu a linoleorytu. Autor publikácie, známy grafik, Viktor Chrenko, postupne oboznamuje čitateľov s tvorbou koláže, jej umeleckými možnosťami, pracovnými postupmi, grafickým využitím. Následne v inštruktážnom duchu pristupuje k popisu techník linoleorezu – linoleorytu. Krok po kroku nás prevedie od prípravy materiálno-technického zabezpečenia cez metodiku tvorby návrhu, prácu s linoleom, samotnú techniku rytia/vyrývania až po prípravu tlače samotnú tlač. Záver publikácie venuje ďalším grafickým technikám ako sú gumotlač, monotyp, tlač zo šablón, škriabané techniky a iné.

 

 

VPEx Libris Hlohovec

Zostavovateľ: Viktor Chrenko, Helena Pekarovičová

Vydavateľ: Sofa Bratislava
Rok vydania: 2001

 

Reprezentatívny katalóg víťazných prác z piatich ročníkov medzinárodnej súťaže v tvorbe exlibris pre 12 až 15 ročné deti za roky 1997 – 2001. 

 

VPFolklórna skupina Šulekovo z Hlohovca (CD)

Vydavateľ: ELAP Hlohovec, mesto Hlohovec
Rok vydania: 2010

 

Folklórna skupina Šulekovo z Hlohovca už 38 rokov vyhľadáva a uchováva duchovné i materiálne dedičstvo svojich predkov. Zozbierané materiály prezentuje v rôznych zvykoslovných pásmach a mnohých kultúrno-spoločenských podujatiach, folklórnych súťažiach i festivaloch na Slovensku i v zahraničí. CD obsahuje piesne spievané pri rôznych príležitostiach (svadobné, regrútske, žatevné, veselé piesne spievané pri víne i k tancom).



Joomla Templates - by Joomlage.com