O počiatkoch obce Šulekovo
Dlhý úrodný lán zeme medzi leopoldovskou väznicou a cestou do Hlohovca len málokomu napovie, že práve tu sa kedysi rozkladala starobylá obec Beregseg, a že tu sa začali písať dejiny obce Šulekovo, ktorá dnes s tou pradávnou nemá totožné nielen meno, ale ani polohu.
Dedina Bereksek, opísaná prvýkrát roku 1211 pri vymedzení hraníc majetku kláštora na Panonhalme vstúpila do dejín vďaka kaločskému arcibiskupovi Bertoldovi pod názvom BERUCSEGU.
Pôvodná stredoveká obec Beregseg sa vyformovala na severnom okraji chotára, vlastne až pri jednom z ramien Váhu, ktoré ju zo severovýchodnej strany aj ohraničovalo.
Stredoveký Beregseg bola jednoradová prícestná dedina, ktorá ležala na vedľajšej obchodnej ceste smerujúcej do Hlohovca medzi ramenami Váhu. Bola pôvodne vo vlastníctve Abraháma Ruffa – sídliaceho v neďalekom nížinnom hrade Ruffum catrum pri osade Bin. Ešte v roku 1295 bol Beregseg jeho vlastníctvom, ale už neskôr patril zemanom zo Šulekova. Zemania zo Šulekova, či lepšie povedané z Beregsegu sú pomerne neznámy rod, ktorý je dosiaľ málo prebádaný. Patrili zrejme k pôvodnému slovanskému obyvateľstvu žijúcemu na tomto území kontinuálne dlhé stáročia aj po páde Veľkej Moravy. Svoj pôvod totiž odvodzovali od starobylého rodu Huntovcov. Zemania z Berekseku, menovite bratia Andrej, Tomáš, Mikuláš a Šimon, synovia Tomáša vystupujú v roku 1364 v spore s majiteľom Hlohovca Mikulášom Kontom. Sporili sa o zem sv. Jána Krstiteľa, ktorá ležala medzi hlavným tokom Váhu a mŕtvym ramenom Váhu – zvaným Paradajs. Zem sv. Jána Krstiteľa bola pochopiteľným jablkom sváru, pretože Váh koryto pravidelne po povodniach menil a teda aj táto zem – v skutočnosti ostrov na Váhu menil svoj tvar, veľkosť a polohu. Dnes je zem sv. Jána Krstiteľa dobre identifikovateľná. Je to územie, kde sa dnes nachádzajú priemyselné fabriky Faurécia a Peter Vetter. Až do začiatku 19. storočia tu dokonca stála kaplnka s rovnakým patrocíciom, ale tragická povodeň na Váhu roku 1813 ju úplne zničila a už nebola viac obnovená.
<
Ako vyplýva z dokumentov, zemania z Beregsegu túto zem napokon nezískali, zostala v rukách Mikuláša Konta a súčasťou hlohovského chotára. Túto skutočnosť jasne dokazuje aj mapa chotárov Šulekova z roku 1894.
Odpoveď na otázku, prečo obec dostala tento názov nájdeme priamo na mieste, kde sa kedysi rozkladala. Na mape okolia leopoldovskej pevnosti z roku 1668 je Beregseg zaznačený ešte na svojom pôvodnom mieste. Vidíme tu rad domov tiahnuci sa v smere zo severozápadu na juhovýchod. Na severovýchodnej strane ho obchádza a ohraničuje veľké rameno Váhu. Tu sa končili humná bereseckých domov a terén tu prudko klesal k ramenu Váhu. Vodný tok v tomto ramene podľa všetkého často narážal na brehy bližšie k obci a pri väčšej vode sa z neho odtŕhali kusy brehu. Dedina, ktorá sa začala rozrastať v blízkosti brehu, ktorý sa odtŕha, usekáva a vytvára tzv. sek dostala napokon meno zložené z dvoch slov – Bereg (breh) a seg (spolu teda - utrhnutý breh). O bežnom živote jej obyvateľov máme informácie z listín a urbárov.
Na povrchu, vždy po orbe je možné tu nájsť veľké množstvo stredovekej keramiky z 12. – 15. storočia, dokonca, zlomky tehál, kamenia a malty zo zaniknutých domov.
V trnavskom archíve sa nachádza niekoľko listín písaných priamo v Beregsegu. Jedna je obzvlášť zaujímavá. Pochádza z 13. apríla roku 1597. Bola spísaná v dome bereseckého richtára, ktorý tu mal zároveň krčmu. Opisuje sa v nej bitka, medzi richtárom a ďalšími obyvateľmi dediny pri víne. Spor vznikol, keď istý Beresečan Michal Doboš, chcel zaplatiť za jednu holbu vypitého vína, ale keďže prišiel aj s kamarátmi, prikázal richtár šenkárke, aby mu vystavila účet za tri vypité holby, aj za tých, ktorých si Michal Doboš pozval, ale medzičasom jeho kamaráti opití v krčme zaspali. Ukrivdený Doboš sa začal s richtárom biť, pričom listina uvádza, že po sebe hádzali svietniky, objavili sa tam aj šabľa a puška.
Ako svedkovia sú listine uvedení Beresečania: Ján Banár, Benac Valo, Štefan Melicher, Ján Ileško, Ján Kalbička, Juraj Mathei, Štefan Benacž, Mikuláš Kraicz a istá Dora Pastierka. Podľa týchto mien vidíme, že okrem Slovákov žila v dedine aj početná skupina prisťahovalcov z dolnej zeme z Chorvátska, Banátu a Vojvodiny. Na okraji dediny v smere na Hlohovec sa rozkladal cintorín starého Beregsegu a podľa niektorých záznamov tu stál aj kostol. Stará dedina Beregsek pomaly smerovala k zániku po roku 1663.
V tomto roku sa Turci zmocnili Hlohovca a na dvadsať rokov z neho urobili pohraničný bod na rieke Váh. Dedina Beregseg bola už vtedy súčasťou panstva hlohovského hradu a keď sa roku 1665 začalo s výstavbou leopoldovskej pevnosti, časť tejto dediny ako aj neďalekého Červeníka a ďalších obcí odpredal Adam Forgáč za 30 000 zlatých uhorskej komore pre výstavbu novej pevnosti. Lepoldovská pevnosť začala vyrastať v ich tesnom susedstve v rokoch 1665 – 1669. Niektorí obyvatelia sa už v tomto čase začali sťahovať na nové miesto v podstate k dnešnej Šulekovej ulici Šulekova. Rok 1683 bol rokom definitívneho zániku starej dediny Beregseg. Na jar tohto roku sa veliteľ leopoldovskej pevnosti rozhodol, že okolité obce v tesnej blízkosti pevnosti musia byť zničené, aby sa nestali možným útočiskom pre Turkov v prípade obliehania pevnosti. Dediny Červeník a Beregseg tak definitívne ľahli popolom, podobne ako aj neďaleké Mestečko. Obyvatelia dostali možnosť dočasne sa ubytovať v pevnosti a medzitým si začať stavať nové domy. Tieto protiturecké opatrenia nemali už žiadaný efekt. Turci boli pri Viedni porazení a pevnosť nebola z ich strany nikdy obliehaná. Dá sa teda povedať, že definitívny zánik starých dedín Červeníka a Beregsegu bol zbytočný. Ľudia rozobrali staré domy a materiál použili na stavbu nových. Ulica starej dediny bola rozoraná a premenená na polia. Od roku 1683 obec Beregseg začala písať svoje novodobé dejiny už na dnešnom mieste. Samotný chotár, ktorým zakončíme naše rozprávanie bol druhým najväčším v celom okrese Hlohovec. Roztvoriac mapu chotárov Šulekova z roku 1894 vidíme veľkú plochu siahajúcu od Leopoldova, Hlohovca až k Brestovanom. Kataster Šulekova bol zložený z týchto 28 tratí:
Intravilán obce, Kňazské, Ohrada, Horná sihot, Dolná Sihot, Široká pažiť, Plantištá, Rajtárske, Jahodnica za dedinu, Dve jutrá, Farkaskút, Pri Farkaskúte, Špane, Malomseg, Na predných, Na mestských, Pri malem kopci, Na peti radoch, Domanov kút, Pod Rajnu, Rajná, Richtárske, Hoferský hon, Dolnozelenické, Hornozelenické, Majer Terezov, Lukáb pusta, Leopoldovský hon.
Jozef Urminský ml.